História vzniku štátnej banskej správy
Štátna banská správa je najstarším historicky doloženým štátnym orgánom, pôsobiacim na území Slovenskej republiky. Začiatok banského práva siaha do roku 1035, kedy bolo v 6. oddiele knihy II. konštitúcie vypovedané, že si nesmie nik privlastniť kráľovských práv a majetku (regálie). Zjednotenie banského práva a zavedenie jednotnej banskej správy sa vyriešilo vydaním banského poriadku kráľa Maximiliána v roku 1573, ktorý na území Uhorska platil s doplnkami, podľa ktorých banským mestám zostali zaručené ich staré slobody a práva.
V roku 1854 sa v Uhorsku zaviedol všeobecný banský zákon, ktorý bol vydaný cisárskym patentom dňa 23. mája 1854 a vyhlásený ríšskym zákonníkom z r. 1854 pod číslom 46. Okrem iného obsahoval v 12. diele niektoré základné ustanovenia, ktoré sa týkali pôsobnosti banských úradov (Dvanásty diel: O hlavnom dozore banských úradov nad baňami a o konaní pri ňom). Na základe tohto zákona bol vydaný 21. júla 1871 pod č. 77 ríšskeho zákonníka zákon o zriadení a pôsobnosti banských úradov. Zavedením všeobecného banského zákona v roku 1854 došlo aj k zmene vo vykonávaní banskej správy, keď boli zriadené banské kapitanáty a banské komisariáty, ktoré vznikli z bývalých dištriktuálnych a substitučných banských súdov. Banské kapitanáty plnili funkciu prvostupňového orgánu, odvolacou inštanciou voči ich rozhodnutiam bolo pôvodne rakúske ministerstvo financií, po Rakúsko–Uhorskom vyrovnaní v roku 1867 uhorské ministerstvo orby, priemyslu a obchodu a od roku 1890 uhorské ministerstvo financií.
Po vzniku samostatnej ČSR k podstatnejšej zmene v organizácii banskej správy nedošlo, naďalej bola vykonávaná podľa všeobecného banského zákona z roku 1854. Koncom roka 1918 bol zriadený Vládny komisariát pre banské a hutnícke podniky a zariadenia, ktorý spájal správu slovenských štátnych banských a hutníckych závodov po hospodárskej a technickej stránke, ako aj po stránke banskej administratívy. V druhej polovici roka 1919 došlo vznikom Vládneho komisariátu pre banské a hutnícke závody k odčleneniu hospodárskej a technickej správy od banskej administratívy. Pôvodný Vládny komisariát pre banské a hutnícke podniky a zariadenia bol premenovaný na Vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti a plnil zároveň funkciu druhostupňového orgánu banskej správy na Slovensku.
Na území Slovenska pôsobili do roku 1934 dva banské kapitanáty, v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi. K čiastočnej zmene všeobecného banského zákona došlo v roku 1934, keď v rámci reorganizácie banskej správy vznikli od 1.5.1934 revírne banské úrady v Banskej Bystrici, v Spišskej Novej Vsi, v Rožňave a v Berehove a od 1.5.1935 banské inšpektoráty. Banské inšpektoráty boli zriadené pri revírnych banských úradoch v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi a ústredný banský inšpektorát pri ministerstve verejných prác v Prahe. V súvislosti s pripojením časti Slovenska k Maďarsku došlo od 1.12.1938 k zriadeniu revírneho banského úradu v Dobšinej s územnou pôsobnosťou na časť obvodu pôvodného revírneho banského úradu v Rožňave. Začiatkom roka 1940 bol prijatý zákon č. 15 o zriadení a pôsobnosti banských úradov, podľa ktorého prvostupňovými orgánmi boli obvodné banské úrady v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi a druhostupňovým úradom ministerstvo dopravy a verejných prác, oddelenie I/5 v Bratislave.
Výrazná úprava organizácie štátnej banskej správy bola vykonaná až po 2. svetovej vojne vládnym nariadením č. 20 zo 6. apríla 1954, o organizácii štátnej banskej správy.
Podľa tohto vládneho nariadenia boli zriadené a štátnu banskú správu vykonávali:
- Ústredný banský úrad v Prahe (ÚBÚ)
- Obvodné banské úrady (OBÚ) v Prahe, Kladne, Plzni, Kutnej Hore, Karlových Varoch, Tepliciach, Brne, Ostrave, Banskej Bystrici, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a v Bratislave.
ÚBÚ bol zriadený pri vláde Československé republiky ako ústredný orgán štátnej správy. Na jeho čele bol predseda, ktorého menovala a odvolávala vláda na návrh predsedu vlády. Predsedov OBÚ menoval a odvolával predseda Ústredného banského úradu.
Všeobecný banský zákon z roku 1854, i keď s viacerými zmenami spôsobenými hlavne zmenami v národnom hospodárstve, zostal v platnosti až do roku 1957. V tomto roku bol prijatý nový banský zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon). Nová základná úprava hlavného dozoru štátnej banskej správy bola upravená § 46 až 48 citovaného zákona. Zákon stanovil, že hlavný dozor nad dodržiavaním banských predpisov vykonáva štátna banská správa. Na základe vládneho uznesenia č. 1268 zo dňa 22. 12.1957 bol vyhláškou predsedu Ústredného banského úradu č. 259/1957 Ú. l. vyhlásený štatút štátnej banskej správy.
Po roku 1968 v súvislosti s federalizáciou štátu došlo k rozdeleniu štátnej banskej správy. Bol vytvorený Český banský úrad so sídlom v Prahe s pôsobnosťou pre Českú republiku a Slovenský banský úrad v Bratislave (SBÚ) s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku.
Prenikavou zmenou v pôsobnosti SBÚ a OBÚ v Slovenskej republike bolo prijatie zákona SNR č. 42/1972 Zb. o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy. Štátnu banskú správu podľa tohto zákona vykonávali SBÚ so sídlom v Bratislave ako ústredný orgán štátnej správy a päť OBÚ so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici, Prievidzi, Spišskej Novej Vsi a v Košiciach.
Zákon č. 41/1957 Zb. zostal nezmenený až do roku 1988, kedy bol prijatý nový federálny banský zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Banský zákon rozšíril pôsobnosť štátnej banskej správy o niektoré ďalšie kompetencie, hlavne v oblasti ochrany nerastného bohatstva. Zákon SNR č. 51/1988 Zb. podstatne rozšíril pôsobnosť štátnej banskej správy, hlavne v oblasti využívania výbušnín.
S ohľadom na zmenené ekonomické pomery po roku 1989 a vo väzbe na prijatie celej rady nových zákonov bol niekoľkokrát novelizovaný aj banský zákon a zákon č. 51/1988 Zb.
Prijatím zákona SNR č. 453/1992 Zb., ktorým bol novelizovaný zákon SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, bol zrušený SBÚ a jeho kompetencie prešli na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR).
V roku 1996 došlo rozhodnutím ministra hospodárstva Slovenskej republiky k zriadeniu Hlavného banského úradu so sídlom v Bratislave, ako rozpočtovej organizácie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Prijatím zákona č. 58/1998 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 51/1988 Zb., došlo, okrem iného, aj k určeniu súčasných orgánov štátnej banskej správy, ústredným orgánom štátnej banskej správy je MH SR, bol zriadený Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici a sústava piatich OBÚ zostala zachovaná.
Dokument o histórii štátnej banskej správy (PDF; 285,5 kB)